Či už sme nezamestnaní, študenti alebo pracujúci jedinci, je stále veľmi užitočné mať prehľad o dostupných možnostiach pracovných pomerov a o tom, aké práva a povinnosti sa s nimi spájajú. Od druhu pracovnej dohody sa odvíja pracovná doba, typ zmluvy, ale napríklad aj benefity. Každý druh pracovného pomeru má svoje výhody a nevýhody, a rozhodnutie o voľbe závisí od individuálnych preferencií a potrieb zamestnávateľov aj pracovníkov. Poďme sa teda pozrieť bližšie na varianty, ktoré máme tu na Slovensku.
V tomto článku sa dozviete:
· Čo je to pracovný pomer
· Druhy pracovného pomeru
· Dohody o prácach mimo pracovného pomeru
Čo je to pracovný pomer
Ešte pred tým, než sa pustíme do opisu jednotlivých možnosti, poďme si v krátkosti zadefinovať samotný pojem "pracovný pomer". Jedná sa o pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorý vzniká na základe zmluvnej dohody medzi oboma stranami. Je to dohoda, v rámci ktorej sa zamestnanec zaväzuje vykonávať určitú prácu alebo plniť určité povinnosti v prospech zamestnávateľa výmenou za mzdu a iné sociálne výhody. Táto dohoda nadobúda platnosť odo dňa, ktorý bol uvedený v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.
Pracovnoprávne vzťahy v Slovenskej republike upravuje zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce.
Druhy pracovného pomeru
Kategórie pracovných dohôd, ktoré v Zákonníku práce nájdeme pod označením "pracovný pomer" sa líšia hlavne z hľadiska dĺžky trvania a z hľadiska miesta výkonu. Obecne zdieľajú podobné špecifiká, ako sú napríklad výšky odvodov a daní. V bežnom živote ich väčšinou nájdeme pod súhrnným názvom "trvalý pracovný pomer". Jedná fyzická osoba môže uzavrieť niekoľko takýchto pracovných pomerov súbežne u jedného alebo viacerých zamestnávateľov.
Všeobecne platí, že pracovný čas zamestnanca na TPP je najviac 40 hodín týždenne. Zároveň priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín.
Pracovný pomer na dobu určitú
Pracovný pomer na dobu určitú môžeme uzatvoriť maximálne na obdobie 2 rokov s tým, že určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. Oplatí sa tak uchádzačom, ktorí nehľadajú dlhodobý záväzok.
Nárok na ďalšie predlženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky zamestnancovi vzniká v prípade, že zastupuje iného zamestnanca (materská, pracovná neschopnosť, atď.) alebo pri vykonávaní prác, počas ktorých je potrebné zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas (max. 8 mesiacov), prác závislých od striedania ročných období (max. 8 mesiacov) či prác dohodnutých v kolektívnej zmluve.
Tento druh pracovného pomeru môže zároveň slúžiť ako "skúšobná doba". V prípade dobrých výsledkov počas prace na určitú dobu zamestnanec môže dostať ponuku na dobu neurčitú.
Pracovný pomer na dobu neurčitú
V prípade tohto pracovného pomeru nie je stanovená presná doba trvania. Oplatí sa viac-menej akémukoľvek uchádzačovi, ktorý hľadá stabilné zamestnanie a zároveň táto dohoda prináša niektoré mimozmluvné benefity ako je napríklad lepšie postavenie fyzickej osoby pri žiadosti o hypotéku.
Ukončenie pracovného pomeru na dobu neurčitú je možné dohodou, výpoveďou alebo okamžitou výpoveďou. V prípade, že toto rozhodnutie prišlo zo strany zamestnávateľa a nedošlo k porušeniu zmluvy zamestnancom, tak vzniká nárok na dvojmesačné odstupné.
Pracovný pomer na kratší pracovný čas
Pri pracovnom pomere na kratší pracovný čas pracovná doba nie je pevne stanovená a určuje sa dohodou medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Často ho nájdeme aj pod označením "práca na skrátený (polovičný) úväzok". Oplatí sa osobám, ktoré majú obmedzené časové možnosti, ako sú napríklad mamičky, osoby so zdravotným postihnutím alebo študenti, na ktorých sa nevzťahuje Dohoda o brigádnickej práci študenta.
V tomto prípade pracovný čas nesmie presiahnuť 20 hodín týždenne a nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dní. Aj napriek tomu, že skrátený úväzok ponecháva väčšinu výhod vyššie spomínaných pracovných pomerov, sú tu určité výnimky. Napríklad tu neplatí ochrana zamestnanca pred prepustením v ochrannej dobe a zamestnanec nemá nárok na odstupné.
Iné druhy pracovného pomeru
Určite nechceme zabudnúť aj na menej časté, ale stále relevantné druhy pracovného pomeru:
· Delená práca – Prípad, kedy si pracovný čas na jedno pracovné miesto rozvrhnú viacerí zamestnanci.
· Domácka práca a telepráca – Prípad, kedy zamestnanec vykonáva prácu na inej lokácii, ako je oficiálne pracovisko. V prípade telepráce zamestnanec pri výkone svojej práce využíva informačné technológie.
· Práca v cudzine – Práca vykonávaná na určenom mieste v zahraničí.
Dohody o prácach mimo pracovného pomeru
Okrem spomínaných druhov dohôd v Zákonníku práce nájdeme aj dohody o prácach, ktoré sú vykonávané mimo pracovného pomeru. Každá takáto dohoda má určité obmedzenia, napríklad väčšinou nemá fixne stanovenú pracovnú dobu, má nižší maximálny možný počet odpracovaných hodín a na zamestnancov sa nevzťahujú výhody týkajúce sa odstupných. Taktiež má odlišné podmienky v prípade odvodov či daní.
Dohodu o prácach mimo pracovného pomeru je možné uzatvoriť len na dobu určitú, a to maximálne na 1 rok (12 mesiacov). Po jej skončení sa môže uzatvoriť nová dohoda.
Medzi tieto dohody zaraďujeme:
· Dohodu o vykonaní práce – Uzatvára sa s fyzickou osobou na prácu, ktorá je obmedzená určitým výsledkom. Maximálny rozsah práce nesmie presiahnuť 350 hodín v kalendárnom roku.
· Dohodu o pracovnej činnosti – Využíva sa pri príležitostných činnostiach vymedzených druhom práce. Maximálny rozsah práce je 10 hodín týždenne (tento počet sa nepriemeruje).
· Dohodu o brigádnickej práci študenta – Vzťahuje sa na fyzické osoby, ktoré ešte nedovŕšili vek 26 rokov a zároveň sú žiakmi strednej školy alebo sú študentmi dennej formy vysokej školy. Maximálny rozsah práce je 80 hodín mesačne (v priemere maximálne 20 hodín týždenne). Táto forma práce navyše poskytuje niektoré odvodové úľavy, ako je napríklad výnimka z dôchodkového poistenia z príjmu do 200 €.