Pracovať len 4 dni a mať predlžený víkend každý týždeň? Trend štvordňového pracovného týždňa je vo svete čoraz populárnejšou praxou. Prečítajte si viac o tom, ako to presne funguje.

Pandémia nám do životov priniesla veľa zmien, ale aj veľa nových nápadov a inovácií. Trend 4-dňového pracovného týždňa vznikol ako nápad vo Veľkej Británii, aktuálne sa pýši veľkým úspechom v mnohých vyspelých krajinách ako je Švédsko alebo Dánsko a popularitu získava aj na Slovensku. Tento moderný prístup si pochvaľujú mnohí zamestnanci, všetko nasvedčuje tomu, že by sa mohol ujať vo svete, a tak odštartovať novú éru efektívnejšieho pracovného času.

Ako to funguje

Pohľad na prácu sa za posledné roky výrazne zmenil. Veľa ľudí bolo vzhľadom na pandémiu nútených pracovať z domu, a tak získali lepšiu predstavu o tom, ako si manažovať čas tak, aby bol využitý čo najefektívnejšie. Tak vznikol nápad 4-dňového pracovného týždňa, kedy máme až trojdňové víkendy a do práce chodíme iba 4 dni.

Pracujeme o deň menej, ale dostaneme na účet stále rovnakú výplatu? Odpoveď je áno. Odborníci tvrdia, že pri tomto koncepte je efektivita práce stále rovnaká, ak nie vyššia, preto nie je dôvod znižovať mzdu. Jedná sa o to, že počet odpracovaných hodín na týždeň sa síce môže, ale vôbec nemusí znižovať. Hodiny, ktoré by sme odpracovali počas piateho dňa sa rozdelia a prirátajú ku zvyšným štyrom pracovným dňom. Takto denne strávime v práci o niečo viac času, ale vo výsledku budeme mať voľný pracovný deň navyše a výplata sa nám nezníži.

Nie je presne určené, ktorý z dní je voľný. Väčšina firiem to rieši tak, že vymenuje voľno na konkrétny deň, najčastejšie na pondelok alebo piatok, aby nám vznikol predlžený víkend. Samozrejme sú aj prípady, kedy je voľno v iný pracovný deň alebo si ho zamestnanci vedia vybrať sami. Takáto voľnosť však vyžaduje dobrú koordináciu zo strany firmy, pretože musí mať prehľad v tom, kedy je kto v práci. Zaváži to najmä pri komunikácii alebo spolupráci s inými firmami, ktoré takýto režim nemajú zavedený alebo ho majú nastavený inak.

Neprehliadnuteľné výhody

Skrátený pracovný týždeň nám prináša hneď niekoľko významných plusov pre zamestnancov aj pre zamestnávateľov.

Zamestnanci získavajú viac kvalitného voľného času, ktorý môžu venovať sebe, svojim záujmom a blízkym ľudom. Väčšina ľudí je po návrate z práce unavených a nemajú chuť zvyšok dňa venovať iným aktivitám, často ho aj tak strávia pozeraním do smartfónu alebo televízoru. Ak pracujú len 4 dni v týždni, tak síce budú denne v práci o niečo dlhšie, ale vzniká im celý voľný deň navyše, ktorý vedia poriadne rozplánovať. Dochádza k lepšej rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom - 3 dni už je dostatok času na cestovanie, koníčky, vzdelávanie a iné aktivity. Čo je ešte lepšie, toto vzniknuté voľno je v pracovný deň, preto máme priestor na vybavenie veci, ktoré sa nedajú vyriešiť cez víkend: môžeme ísť na úrad, k lekárovi alebo vybavovať dokumenty. Niekto si môže nájsť aj ďalšie zamestnanie, ktorému by sa v tento deň venoval.

So spokojnými zamestnancami ide ruka v ruke aj lepší pracovný výkon. Znižuje sa úroveň vyhorenia na pracovisku, zamestnanci majú väčšiu chuť do práce a aj väčšiu motiváciu stihnúť toho viac za kratší čas, aby sa cez víkend nemuseli nad ničím zamýšľať. Pracovná doba je tak efektívnejšie využívaná a zamestnávatelia sú spokojnejší s výsledkami.

Druha strana mince

Nie je to samozrejme iba ružové. S každou väčšou zmenou na pracovisku prichádzajú aj určité negatíva a vzhľadom na odklon od tak často zaužívanej normy môže vznikať chaos.

Niektorí zamestnanci komentujú, že u nich skrátená pracovná doba vyvoláva stres, hlavne keď majú zadané týždenné úlohy, a takto to musia stihnúť za kratší počet dní. Áno, počet hodín je stále rovnaký, ale niekedy nám pomáha sa na nejakú úlohy vyspať a potom ju riešiť na ďalší deň s čistou hlavou. Väčšinou sa nakoniec vždy dá nájsť nejaké riešenie časového obmedzenia a môže byť dokonca optimálnejšie ako to pôvodné, ale trvá to určitú dobu, kým sa všetci prispôsobia.

Ďalším faktom je to, že 4-dňová pracovná doba nie je vhodnou pre úplne všetky odvetvia. Napríklad povolania, ktoré musia byť na pracovisku ad hoc, ako napríklad zdravotníci, hasiči alebo policajti, by v takomto režime nevedeli fungovať. Zároveň veľa firiem potrebuje byť na trhu minimálne tých 5 dní v týždni, a tým pádom by museli zamestnať ďalších ľudí navyše na vykrytie vzniknutého voľna. Problém môže vzniknúť aj pri komunikácii alebo spolupráci s inými firmami, keď majú odlišne nastavený režim.

4-dňový pracovný týždeň na Slovensku

Trend 4-dňového pracovného týždňa neobišiel ani Slovensko. Čoraz viac firiem zvolilo tento prístup, aby prispeli ku zefektívneniu pracovného času a väčšej pohode zamestnancov.

Úplne prvým priekopníkom v tejto oblasti bola poisťovňa NN, ktorá v priebehu posledných rokov experimentovala s možnosťou takéhoto pracovného režimu. Svojím zamestnancom ponúka na výber z dvoch variant: buď klasický 5-dňový pracovný týždeň, kedy je pracovný čas 7,75 hodín denne alebo 4-dňový, kedy sa denne pracuje 9,7 hodín. Takýto prístup je vítaný – druhú možnosť by si zvolilo viac ako 70% zamestnancov, skrátený pracovný týždeň považujú za dobrú zmenu.

V súčasnosti 4-dňový pracovný režim, vzhľadom na jeho efektivitu, zavádza čoraz viac firiem z rôznych odvetví. Predstavuje kreatívne riešenie toho, ako pracovať menej dní v týždni s ohľadom na to, že na Slovensku sa skrátenie týždenného pracovného času na 32-hodninový v blízkej budúcnosti neplánuje.