Trend 4-dňového pracovného týždňa valcuje štatistiky a na Slovensku, ako aj v susednom Česku, neustále rastie počet firiem, ktoré túto inovatívnu verziu pracovnej doby zavádzajú medzi svojich zamestnancov. Ako sa im osvedčil tento prístup? Nové správy sa nesú v pozitívnom duchu.

Koncept 4-dňového pracovného týždňa je pomerne priamočiarý – zamestnanci pracujú o deň menej a pritom im na účet chodí výplata v rovnakej výške, ako v prípade keby pracovali klasických 5 dní. Niekto by povedal, že to môže byť pre firmy nevýhodné, faktom však je, že kratší pracovný týždeň na efektivite a celkových mesačných výsledkoch neuberá. Je to skôr naopak.

Koľko krát sa už stalo, že sme prišli v pondelok do práce úplne demotivovaní z toho, že sme cez víkend nemali priestor stihnúť všetko čo sme chceli a o koľko lepšie sa nám pracuje, keď vieme, že náš zdĺhavý týždeň sa skráti štátnym sviatkom. Ľudia, ktorí pracujú od pondelka do piatka majú obecne tendenciu stratiť motiváciu a chuť do práce už po treťom pracovnom dni, takže si vieme živo predstaviť, ako rapídne klesá efektivita k piatku. Kratší pracovný týždeň a dlhšie víkendy by mohli zlepšiť kvalitu života ľudí, ktorí by si tak vedeli nájsť viac času na svoje záujmy, rodinu, zdravie a aspoň sčasti by sa zbavili stresu. Navyše by to mohlo prispieť k zlepšeniu ekologickej situácie vzhľadom na to, že nebude potrebné toľko krát cestovať do práce.

Množstvo rozvinutých krajín, ako je napríklad Nový Zeland, Island, Španielsko alebo Fínsko, už 4-dňový pracovný týždeň vníma ako bežnú vec. Iniciatíva zmeny vznikla v období COVIDU, kedy ľudia mali väčší priestor reflektovať na to, ako práca ovplyvňuje ich psychické zdravie. Spojené arabské emiráty skrátili svoj oficiálny pracovný týždeň na 4 dni už začiatkom roku 2022 s cieľom zlepšiť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a produktivitu. Z toho istého dôvodu sa ku trendu pridalo aj Japonsko, ktoré sa snaží trochu zvoľniť svoju vorkoholistickú kultúru.

Mnohé krajiny začínajú skúšobnými obdobiami a najnovšie štatistiky putujú z Veľkej Británie, kde sa v júni minulého roku do trendu pustilo 61 organizácií z rôznych odvetví. Zamestnancom sa o pätinu skrátil pracovný čas, ale plat sa nezmenil. Experiment bežal pol roka a teraz sa môžeme konečne pozrieť na výsledky. Až 71 % zo všetkých zúčastnených zamestnancov uviedlo, že pociťovali nižšiu úroveň stresu a pocit „vyhorenia“ mávali oveľa menej. Oveľa lepšie sa takto zamestnancom kombinoval s prácou aj osobný život - vyše 60 % uviedlo, že sa im oveľa viac darilo nájsť si čas na seba, na svoje zdravie a aj spoločenský život a vzťahy. Zmena v pracovnom rozvrhu nebola iba benefitom pre zamestnancov. Zúčastneným spoločnostiam sa to zapáčilo natoľko, že sa až 92 % z nich rozhodlo s trendom pokračovať. A nebolo to len tak - spoločnosti uviedli, že došlo k až 65 % poklesu dní práceneschopnosti, 57 % poklesu bezdôvodných výpovedí od zamestnancov a ich príjmy sa v priemere navýšili o 1,4 percenta.

„Keď majú ľudia deň voľna navyše, vytvára to lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, vďaka čomu sú ľudia šťastnejší a menej vystresovaní,“ hovorí CEO digitálnej marketingovej agentúry Trio Media, jednej zo zúčastnených firiem, Claire Daniels. "A šťastnejší ľudia dosahujú lepšie výsledky v práci."

Samozrejme, skrátený pracovný týždeň nie je riešením pre úplne všetky odvetvia. Problém hlavne nastáva pri službách, ktoré musia byť dostupné stále a firmách orientovaných na zákazníkov. Alison Dunn, riaditeľka poradenskej linky Citizens Advice uviedla: „Najrušnejšie dni v kontaktnom centre sú zvyčajne pondelky a piatky, čo znamená, že si zamestnanci nemôžu vziať voľno v okolí víkendu. Deň voľna potom vychádza na stred pracovného týždňa, čo potom stráca svoju pointu a efektivitu.“

Na Slovensku sa trendu kratšieho pracovného týždňa chytá čoraz viac firiem. Spoločnosti v susednom Česku tiež nezaostávajú a experimentálny prístup k počtu pracovných dní si pochvaľujú. Príkladom je spoločnosť SAB Finance, ktorá využíva 4-dňový pracovný týždeň už od začiatku minulého roku: „Vieme, že ľudia dávajú firme dlhodobo maximum a chceli sme im to vykompenzovať, aby mali čas aj na svojich blízkych a rodinu. Stratu efektivity za firmu nevidím, skôr naopak,“ opisuje výsledky experimentu personalistka Denisa Hábrová. "Ľudia majú výborné výsledky a sú oveľa spokojnejší ako predtým."