Trvalý pracovný pomer alebo živnosť? S touto otázkou sa stretávame pomerne často.
Ide o dve pomerne odlišné formy pracovného vzťahu a to, či sa jedno oplatí viac ako druhé závisí hlavne od vás a od vašich preferencií.
Hľadať si prácu je jedná vec, ďalším rozhodnutím, ktoré musíme urobiť je to, do akého pracovnoprávneho vzťahu chceme vstúpiť s zamestnávateľom. Najčastejšie sa stretávame s možnosťou trvalého pracovného pomeru alebo prácou na živnosť. Poďme si ich preto porovnať v rámci jednotlivých aspektov zamestnania.
Pracovnoprávny vzťah
Pracovné pomery sa líšia už len na základe zmluvy. Trvalý pracovný pomer uzatvárame so zamestnávateľom podpisom pracovnej zmluvy podľa predpisov Zákonníka práce, a tak vstupujeme do zamestnaneckého vzťahu. Z tohto vzťahu nám následne plynú práva, povinností a benefity, ktoré určuje zamestnávateľ a Zákonník práce.
V prípade živnosti fungujeme „na vlastnú päsť“. Pracujeme na základe živnostenského oprávnenia, s zamestnávateľom uzatvárame obchodnú zmluvu a stávame sa tak skôr obchodnými partnermi – nemôže ísť o druh závislej práce, teda nie je tu žiaden nadriadený ani podriadený. My poskytujeme určité služby a získavame za to odmenu stanovenú zmluvou.
Ako to funguje s mzdou
V obidvoch prípadoch je v zmluve uvedená výška hrubej mzdy – odmeny za prácu. Z tej sa podľa zákona musia ešte odpočítať určité odvody. Rozdiel je v tom, že zamestnanec sa týmito odvodmi nemusí veľmi trápiť, vybaví to zaňho zamestnávateľ, ale živnostník si všetky odvody riadi sám.
Zamestnanec dostane na účet až čistú mzdu, teda zostatok po odpočítaní odvodov a dane z príjmov. Nemusí sa trápiť kam, v akej výške a kedy je potrebné platiť odvody, o všetko sa stará a vybavuje zamestnávateľ. Pre zamestnanca na trvalý pracovný pomer sú Zákonom fixne stanovené percenta, koľko sa má zaplatiť zdravotnej a sociálnej poisťovni a aká čiastka sa odráta na daňové odvody.
Do hrubej mzdy zamestnanca sa môžu započítavať aj rôzne príplatky. Takými to mzdovými zvýhodneniami sú napríklad príplatok za prácu v sobotu (minimálne 1,79 EUR na hodinu), nedeľu (minimálne 3,58 EUR na hodinu), za prácu v noci (minimálne 1,43 EUR na hodinu, pri rizikovej práci 1,79 EUR) alebo za prácu počas sviatku (minimálne vo výške 100 % jeho priemerného zárobku).
Pre živnostníka sú obecne odvody z hrubej mzdy nižšie, ako tie pre zamestnancov. Ako živnostník dostaneme hrubú mzdu uvedenú v zmluve v plnej výške na základe vystavenej faktúry a následne z toho hradíme potrebné odvody a vedieme účtovníctvo a daňovú evidenciu sami. Môže sa to na prvý pohľad zdať ako práca navyše, má to však výhody. Živnostník si vie svoj základ dane, a tým pádom aj náklady, výrazne znížiť na základe paušálnych alebo skutočných výdavkov. Paušálne výdavky sú stanovené ako 60 % z príjmov, preto to vie výrazne znížiť odvody, aj keby boli naše skutočné výdavky minimálne.
Práva a povinnosti
Z pracovnej zmluvy neplynú povinností iba pre zamestnanca, ale aj pre zamestnávateľa. On je nadriadeným a s tým je zákonom viazaná aj istá zodpovednosť. Zamestnávatelia musia poskytovať určité benefity ako nárok na dovolenku, návštevu lekára, materskú dovolenku alebo platené voľno počas dočasnej práceneschopnosti. Môžu ponúkať aj bonusy ako práca z domu alebo služobné vybavenie. Ďalším faktorom je napríklad to, že nás zamestnávateľ nemôže zo dňa na deň vyhodiť z práce. Zákonník práce stanoví určitú výpovednú dobu.
Živnostníci sú v tomto prípade “strojcami vlastného šťastia“. Na začiatku podnikania môžu požiadať úrad práce o príspevok na začatie podnikania až do výšky 6 327,32 EUR, celkovo sa však o svoju činnosť a časový rozvrh starajú sami. Príspevok na začatie podnikania poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, musíme však spĺňať určité podmienky, napríklad to, že musíme byť aspoň 3 mesiace zapísaní v evidencii uchádzačov o prácu a po založení bude živnosť prevádzkovaná bez pozastavenia minimálne 3 roky.
Živnostníci nemajú nárok na platenú dovolenku ani na bonusy mimo zmluvy a Zákonník práce ich žiadnym spôsobom nechráni. Majú však nárok na nemocenské počas dočasnej práceneschopností, pokiaľ riadne platia sociálne odvody, a to vo výške 25% denného vymeriavacieho základu od 1. do 3. dňa práceneschopnosti a 55% od 4. dňa až maximálne do uplynutia 52. týždňa. Taktiež, ak platíme odvody sociálnej poisťovni tak máme nárok na materské. Túto dávku dostaneme pokiaľ k prvému dňu poberania dávky máme aktívne nemocenské poistenie alebo sme v ochrannej lehote, naše nedoplatky nepresahujú 5 EUR a za posledné 2 roky sme boli poistení aspoň 270 dní. Materské sa vyplácajú po dobu 34 týždňov v prípade matky a 28 v prípade otca (počet týždňov môže byť v určitých prípadoch vyšší. Výška materského predstavuje v 75% z výšky denného vymeriavacieho základu na každý deň počas trvania nároku.
Ďalším faktorom je dôchodok. Zamestnancom na trvalý pracovný pomer sa mesačne odvádza určitá suma do sociálnej poisťovne, a teda aj na dôchodkové poistenie. Živnostník môže výšku sociálnych odvodov upravovať na základe vymeriavacieho základu. Keďže obecne platí menšie odvody, tak sa mu odkladá menej na dôchodok. Nič nám však nebráni posielať do sociálnej poisťovni viac alebo si založiť vlastné dôchodkové sporenie.
Záver - výhody a nevýhody
Nedá sa povedať, že by jeden druh pracovného pomeru bol lepší alebo výhodnejší ako ten druhý. Jedná sa skôr o to, čo viac vyhovuje nám. Ako zamestnanec máme obecne oveľa väčší kľud, nemusíme sa o nič starať a môžeme mať istotu, že všetky odvody budú riadne zaplatené za nás. Zamestnávateľ sa o nás stará, môže nám poskytovať určité bonusy, máme istotu materskej a iných platených dovoleniek a sme chránení Zákonníkom práce. Musíme však rátať s tým, že za pohodlie sa platí a vo výsledku dostaneme menej peňazí.
Živnosť je pre ľudí, ktorí sa neboja toho, že všetko riešia samí. Vo výsledku to ani nie je až také strašné, pokiaľ si vieme nájsť dobrú účtovnícku alebo niekoho, kto sa špecializuje na dane a vie viesť daňovú evidenciu. Vieme sami ovplyvniť, koľko odvodov vo výsledku zaplatíme, preto vieme dostať viac peňazí.
Comments